Letný tábor Emmaus, Bátka, 8-12. augusta 2022
03.11.2022 20:51
„Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!” (Žalmy 103,2)
V tábore v Bátke v auguste sme znova zažili, aká veľká je Božia láska! Počas
uplynulých dvoch rokov sme kvôli epidémii nemohli zorganizovať Letný denný tábor
Emmaus v Bátke, tento rok nám Pán Boh zasa umožnil túto službu.
Podľa pôvodného plánu sa pripravovali štyri spolupracovníčky, aby sa vydali na dlhú
cestu autom na Stredné Slovensko. Žiaľ, jedna z nás sa predsalen nemohla pridať, ale aj tak
sme dostali „zhora” dostatočnú silu a múdrosť k úlohám po celý týždeň. Som vďačná zato, že
Pán sa postaral o to, aby sme mali dve tamojšie pomocníčky, ktoré znamenali pre nás veľkú
pomoc, ako aj jednu novú pomocníčku odtiaľto, ktorá pomáhala pri spievaní gitarovým
doprovodom.
Denne prišlo 20-25 detí do základnej školy v Bátke, kde po prvýkrát pred 15 rokmi
naše spolupracovníčky kázali Slovo Božie deťom. Odvtedy táto základná škola každý rok
slúži ako miesto pre tábor. Vďaka Pánovi, zatože máme za sebou už takéto dlhé obdobie! V
krátkosti o dennom programe: predpoludním sme sa učili piesne na tému evanjelia, počúvali
sme biblický príbeh a naučili sme sa jeden verš z Biblie, časť popoludnia sme strávili hrami,
ale mali sme možnosť v dvoch skupinách podľa veku porozprávať sa s deťmi o ponaučeniach
príbehov, zopakovať si verš z Biblie a pesničky.
Spoločnou témou štyroch biblických príbehov bolo Stretnutie s Pánom Ježišom. V
pondelok sme počuli o tom, že Pán Ježiš uzdravil desiatich malomocných, ale len jeden z nich
sa uzdravil celkom, teda aj duševne keďže on sa vrátil k Ježišovi poďakovať mu a poklonil sa
pred ním. (Lukáš 17.) V ten deň sme sa naučili naspamäť horeuvedený verš, ktorý nás
upozorňuje, že veľa dobrých vecí, ktoré sa s nami dejú, nemáme brať ako samozrejmé, ale
berme to ako Božiu starostlivosť v našom živote.
V utorok nás Pán oslovil cez príbeh bohatého mladíka. (Lukáš 18.) Táto časť Písma
nás upozorňuje nato, že veľa dobrých vecí, ktoré nás obklopujú, sa môžu stať na ceste vierou
prekážkou, keď sa dostanú v našom živote na miesto Pána Boha. V odznenom príbehu bolo
pre mladíka takouto prekážkou jeho bohatstvo. Omnoho viac sa pútal k svojim peňazom ako k
Bohu, nevedel sa zrieknuť svojho bohatstva a vydať sa nasledovať Ježiša, pretože ešte
nepovažoval Božie kráľovstvo a spasenie za najväčší poklad. V rámci skupinovej diskusie
sme sa zamysleli aj nad tým, či je v našom živote taká vec, ktorá nám bráni v tom, aby sme
trávili čas s Pánom Bohom v modlitbe a čítali Jeho Slovo. Verš, ktorý sme sa naučili bol
nasledovný: „Ježiš mu povedal: Poď a nasleduj ma!” Ten, kto zoberie vážne Ježišovo volanie
a začne poslúchať Božie Slovo, môže naozaj zažiť, že Pán naplní jeho život svojím dobrom,
chodiac po Jeho ceste sa jeho život naplní, a po smrti potom bude pokračovať spolu s Ním v
Jeho kráľovstve.
V stredu sme sa zúčastnili na výlete, ktorý zorganizovala základná škola v Bátke.
Tento rok sme navštívili Spišský hrad. Som vďačná zato, že nás Pán ochránil na ceste,
postaral sa o dobré počasie a mohli sme stráviť takýto deň plný zážitkov.
Vo štvrtok doobeda sme počúvali príbeh z 5. kapitoly evanjelia podľa Lukáša.
Evanjelista nám rozpráva príbeh stretnutia Ježiša s takým človekom, ktorý nemal veľkú šancu
sám sa dostať do Jeho blízkosti, keďže bol chromý. Boli však štyria ľudia, ktorí prekonali
všetky prekážky a únavu, a podujali sa nato, že zobrali svojho kamaráta, ktorý sa nemohol
hýbať, k Ježišovi. Pán Ježiš videl, že aj tento človek potrebuje odpustenie hriechov, preto sa
najprv postaral o jeho dušu, ale pridal k tom aj uzdravenie jeho tela. Jedným ponaučením z
tohoto príbehu pre mňa bolo, že najhoršou chorobou je hriech, na ktorú nie je iný liek, len
odpustenie hriechov od Ježiša. Počas skupinovej diskusie sme sa snažili uplatniť ponaučenia
na náš život. Hovorili sme o tom, že odpustenie hriechov nie je automaticky moje, ale musím
si priznať, že aj ja ho potrebujem, pretože mám hriechy, ktoré ak priznám pred Pánom a
poprosím o Jeho odpustenie, pre Ježiša ho aj dostanem. Nie je taký hriech, ktorý by sa nedal
dať do poriadku s Pánom! Aj biblický verš, ktorý sme sa v ten deň učili, nás k tomu
povzbudzuje: „On ti odpúšťa všetky previnenia, on ťa uzdravuje zo všetkých chorôb.” (Žalm
103,3)
Posledný deň v tábore sme znova počuli taký príbeh, keď Pán Ježiš niekoho uzdravil
(ev. podľa Jána 5). Tento človek bol chorý už 38 rokov a čakal pri jazere Bethesda nato, aby
mu niekto pomohol dostať sa do jazera, kde sa niekedy stávali zázraky a ten, kto tam prvý
vstúpil, sa uzdravil. Keď tam raz Pán Ježiš bol, všimol si 38 rokov chorého a spýtal sa ho len
toľko: „Chceš sa uzdraviť?” Tento človek sa vo svojom zúfalstve začal Ježišovi sťažovať na
svoje okolnosti, pretože za jediný spôsob uzdravenia pokladal jazero: „Pane, nemám
človeka…”. Nakoniec zistil, že Ježiš ho vie uzdraviť aj iným spôsobom. Z tohoto príbehu som
si vzala ponaučenie, že mám dôverovať v Pána a jeho metódy a spôsoby. Pán Boh niekedy
používa v mojom živote iné metódy, ako som si predstavovala (napr. prečo dovolil, aby som
bola nezamestnaná, ako to môže byť pre moje dobro?!), ale dodatočne musím uznať, že keď
Ho poslúcham, Pán nerobí chyby, On všetko v mojom živote dokáže zosúladiť, a s Ním majú
aj ťažké obdobia svoj význam. Denný biblický verš nám tiež hovorí: „blažený je ten, čo sa
spolieha na Hospodina. ”(Príslovia 16,20b)
Svoju správu končím textom jednej piesne, ktorú sme sa naučili v tábore:
Buď požehnaný, lebo si ma spasil,
požehnaný, lebo si ma uzdravil,
Buď požehnaný za odpustenie,
za bohatý a večný život!
Buď požehnaný zato, že ťa môžem milovať,
môžem Ťa Spasiteľom volať,
Buď požehnaný zato, že sa otvorili nebesá,
že si môj a ja som tvoja.
Buď požehnaný zato, že znova prídeš,
že anjeli trúbiac na rohu
ospevujú Tvoju slávu,
a ja Ťa na vlastné oči uvidím!
Beáta Bevilagua, dobrovoľníčka Emmaus