Sústredenie pre mládež a dospelých, Jelka, 13-17. júla 2022
03.11.2022 20:50
Sme vďační Pánovi zato, že sme znova mali príležitosť stráviť niekoľko dní v jeho prítomnosti. Je dobré
vedieť a zažiť, že existuje miesto, kde sa môžeme obnoviť, načerpať silu, oddýchnuť si, zložiť to, čo nás
ťaží, aby sme obnovení mohli pokračovať v úlohách a službe, ktorou nás poveril Pán. Tak ako učeníci
potrebovali byť s Pánom Ježišom a trochu si odpočinúť, potrebujeme to aj my. Na večerných stíšeniach
sústredenia sme sa venovali príbehu Nasýtenia päťtisíc ľudí (Mk. 6, 30-44), kde Pán Ježiš sám volá
svojich, aby boli s ním, veď On vie, že si potrebujú oddýchnuť. Hoci sa zdá, že zástupy tomuto chcú
zabrániť, ale učeníci mohli byť s Pánom Ježišom už počas cestovania loďou. Žiaľ, veľmi často si
nevšímame čas, ktorý nám Pán Ježiš pripravil nato, aby sme boli s Ním, tento čas ostáva nevyužitý. Pán
Ježiš aj na zástupy hľadí tak, že vidí, že hľadajú Jeho, potrebujú Ho, sú ako ovce bez Pastiera, preto sa im
venuje ako Pastier.
Počas dopoludňajších prednášok sme sa venovali Pavlovmu listu Títovi. Zaujímavé porovnanie hodné
zamyslenia a ponaučenia bolo, že pokiaľ rímsky cisár Titus, ktorý nepoznal Pána Ježiša, preto ničí
(zničenie Jeruzalema v roku 70-tom), existuje aj druhý Titus, ktorého srdce patrí už Pánovi Ježišovi, preto
buduje. Ten, komu nad srdcom už zvíťazil Pán Ježiš, už nebude ničiť, ale bude duchovne budovať.
Počas popoludní sme venovali pozornosť viacerým témam: „stanovený/daný/odmeraný čas”, kde bolo
vyzdvihnuté, že čas nášho života dostáva ozajstný zmysel jedine skrz Pána Boha. Boli sme upozornení aj
nato, že po ceste s vierou potrebujeme ostražitosť. „Buď ostražitý!”, keďže satan nás chce uspať, má
svoje spôsoby, ako urobiť deti Pána Ježiša neúčinnými. Nesmieme svoje oči odvrátiť od Pána Ježiša,
potrebujeme, aby sme vždy boli zameraní na Neho. Tretie odpoludnie sme sa rozprávali vo svetle
Božieho Slova o tom, že si nemáme robiť starosti. Pán Ježiš nás povzbudzuje a posmeluje: „Ne robte si
starosti!” (Mt. 6, 25-34).
Bolo dobré, že sme si všetky tieto príbehy a ponaučenia spoločne prediskutovali, posilnili sme jeden
druhého vo viere. Dúfame, že Pán aj naďalej bude pôsobiť v našich srdciach na základe počutého, a skrz
Ducha Svätého budeme v našom živote prinášať ovocie vďaka tomu, čo v nás učinil.Sme vďační Pánovi zato, že sme znova mali príležitosť stráviť niekoľko dní v jeho prítomnosti. Je dobré
vedieť a zažiť, že existuje miesto, kde sa môžeme obnoviť, načerpať silu, oddýchnuť si, zložiť to, čo nás
ťaží, aby sme obnovení mohli pokračovať v úlohách a službe, ktorou nás poveril Pán. Tak ako učeníci
potrebovali byť s Pánom Ježišom a trochu si odpočinúť, potrebujeme to aj my. Na večerných stíšeniach
sústredenia sme sa venovali príbehu Nasýtenia päťtisíc ľudí (Mk. 6, 30-44), kde Pán Ježiš sám volá
svojich, aby boli s ním, veď On vie, že si potrebujú oddýchnuť. Hoci sa zdá, že zástupy tomuto chcú
zabrániť, ale učeníci mohli byť s Pánom Ježišom už počas cestovania loďou. Žiaľ, veľmi často si
nevšímame čas, ktorý nám Pán Ježiš pripravil nato, aby sme boli s Ním, tento čas ostáva nevyužitý. Pán
Ježiš aj na zástupy hľadí tak, že vidí, že hľadajú Jeho, potrebujú Ho, sú ako ovce bez Pastiera, preto sa im
venuje ako Pastier.
Počas dopoludňajších prednášok sme sa venovali Pavlovmu listu Títovi. Zaujímavé porovnanie hodné
zamyslenia a ponaučenia bolo, že pokiaľ rímsky cisár Titus, ktorý nepoznal Pána Ježiša, preto ničí
(zničenie Jeruzalema v roku 70-tom), existuje aj druhý Titus, ktorého srdce patrí už Pánovi Ježišovi, preto
buduje. Ten, komu nad srdcom už zvíťazil Pán Ježiš, už nebude ničiť, ale bude duchovne budovať.
Počas popoludní sme venovali pozornosť viacerým témam: „stanovený/daný/odmeraný čas”, kde bolo
vyzdvihnuté, že čas nášho života dostáva ozajstný zmysel jedine skrz Pána Boha. Boli sme upozornení aj
nato, že po ceste s vierou potrebujeme ostražitosť. „Buď ostražitý!”, keďže satan nás chce uspať, má
svoje spôsoby, ako urobiť deti Pána Ježiša neúčinnými. Nesmieme svoje oči odvrátiť od Pána Ježiša,
potrebujeme, aby sme vždy boli zameraní na Neho. Tretie odpoludnie sme sa rozprávali vo svetle
Božieho Slova o tom, že si nemáme robiť starosti. Pán Ježiš nás povzbudzuje a posmeluje: „Ne robte si
starosti!” (Mt. 6, 25-34).
Bolo dobré, že sme si všetky tieto príbehy a ponaučenia spoločne prediskutovali, posilnili sme jeden
druhého vo viere. Dúfame, že Pán aj naďalej bude pôsobiť v našich srdciach na základe počutého, a skrz
Ducha Svätého budeme v našom živote prinášať ovocie vďaka tomu, čo v nás učinil.