Jarný tábor Emmaus, Jelka, 20-24. februára 2017
Sme vďační Pánovi zato, že sme mohli znova zorganizovať detský tábor cez jarné prázdniny. Hoci sú v tomto období časté ochorenia, mali sme 43 účastníkov a 16 spolupracovníkov, ktorí mohli spolu stráviť tieto dni v blízkosti Božieho Slova.
Tak ako je už zvykom, podujatie sa začalo v pondelok večer večerou, úvodným stíšením, zoznámením sa a prečítaním táborového poriadku. Vždy sme veľmi radi, keď vidíme, že sa k nám deti pravidelne vracajú, a často už ani nevedia povedať, koľkýkrát sú v tábore. Podobne je to aj v kruhu spolupracovníkov, veď tento rok je pre nás výnimočný, keďže pred 20 rokmi sme mali v Jelke prvý jarný tábor. Mnohí zo spolupracovníkov sme už boli v tomto prvom tábore ešte ako deti - účastníci. Na týchto rôznych podujatiach pre deti a mládež nás oslovil Pán, neskôr sme ho lepšie spoznali, a vďaka Nemu sa časom z nás stali pomocníci a spolupracovníci, a radi slúžime medzi deťmi a odovzdávame im posolstvo evanjelia. Samozrejme, vždy sú aj nové deti, ktoré sú v tábore poprvýkrát, a aj na ne sa veľmi tešíme. Sme radi, že samotné deti pozývajú svojich súrodencov, kamarátov a spolužiakov, aby prišli do tábora.
Doobeda sme sa zaoberali biblickým príbehom o prorokovi Eliášovi. Z jeho života sme čerpali pravdy a posolstvá o Pánovi, o ktorých sme sa rozprávali v skupinách podľa vekových kategórií, aby ich deti lepšie pochopili. Uvedomili sme si, že Pán Boh sa aj o nás stará, tak ako sa postaral o Eliáša. Prorokovi poslal havranov, ktorí mu prinášali potravu, my zasa dostávame od Neho všetko, čo potrebujeme. Veru, veľakrát to považujeme za samozrejmosť a sme nevďační. V časoch proroka Eliáša sa ľud odklonil od Boha a modlil sa k pohanským modlám. Aj keď úplne Boha neodmietli, ich srdcia boli naklonené aj k modlám, aj k Bohu. Ale nedá sa slúžiť naraz dvom pánom. Na toto nás napomína Božie Slovo, že aj my sa musíme rozhodnúť, a nemôžeme ísť dvoma cestami naraz. Musíme sa rozhodnúť, komu chceme slúžiť. My síce nemáme kamenné sochy ako modly, ale iné “modly” sa objavujú aj v našom živote. Takáto môže byť technika (televízia, počítač, internet, telefón), bez ktorej už nevieme žiť, a venujeme tomu príliš veľa času na úkor iných dôležitých vecí. Je to nebezpečné nielen pre deti, ale takisto pre dospelých. Avšak Pán Ježiš nás od toho dokáže oslobodiť, keď Ho o to prosíme. On vie dosiahnuť v našom živote, aby sme neboli závislí od modlí, aby sme vedeli žiť slobodne pre Neho, a aby On bol pre nás najdôležitejší, čiže na prvom mieste.
Spomedzi poobedňajších programov sme ani tento rok nevynechali súťaže, športovanie na futbalovom ihrisku a tvorivé dielne. Večer deti počúvali misijný príbeh, a tak sa naučili, že viera neznamená len teóriu a vedomosti, a náš vzťah s Pánom Ježišom musíme prežívať aj v každodennom živote. Tí väčší si vypočuli spracovanie na základe románu od spisovateľky Myrna Grant „V protivetre”, ktorý je o živote Rózsa Warmer, ktorá išla dobrovoľne do koncentračného tábora v Auschwitzi, aby pomáhala svojmu židovskému národu. Menšie deti počuli príbeh Elizino rozhodnutie, tiež na základe knižnej predlohy románu pre mládež. Posledný večer sme mali program “Kto čo vie”. Deti mali okrem toho aj príležitosť zúčastniť sa súťaže v učení sa biblických veršov naspamäť, a takto zbierať poklady, ktoré im nikto nemôže vziať, a Božie Slovo bude dozaista pôsobiť v ich srdciach a formovať ich myšlienky. Každé ráno sme začali na izbách krátkym stíšením a aj večer sme vždy ukončili poďakovaním v modlitbe. Záverečné stíšenie obsahovalo dôležitý odkaz na cestu: „Buďte činiteľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.” (Jakub 1, 22) Je to upozornenie pre nás všetkých, že Božie Slovo treba žiť a nielen poznať, pretože toto znamená byť Božím dieťaťom a učeníkom Pána Ježiša.
Veríme a aj naše skúsenosti hovoria, že „Božie slovo je živé a účinné …” (Hebrejom 4, 12), a preto dúfame, že On aj naďalej bude pôsobiť v srdciach detí aj dospelých skrze svojho Ducha a dokončí prácu, ktorú v nás začal.