Víkendové podujatie pre dievčatá/ženy, Jelka, 16-19. novembra 2023
Každý rok organizujeme zvláštne podujatie s cieľom, aby sme sa ako ženy spoločne mohli sústrediť na Božie Slovo. Dôležité je zdôrazniť, aby sme všetky vo svojej situácii, vo svojich výzvach a v bojoch mohli byť spolu pred Pánom a stíšiť sa. Na týchto podujatiach sa vyslovene venujeme ženským biblickým postavám, sledujeme ich život.
Úvodné stíšenie bolo o Celofchádových dcérach (4. Mojžišova 27, 1-11), ktoré si smelo vypýtajú z dedičstva, ktoré by patrilo ich otcovi, ale keďže ich otec zomrel a v rodine sa nenarodil syn, dedičstvo by prepadlo. Odvolávajú sa na boží prísľub, a Pán im aj dá zapravdu, takto sa môže uskutočniť nástupníctvo, prenesenie dedičstva po ženskej línii. Spoznali, že v tejto situácii sa môžu smelo ozvať, ale vo všetkom sa odvolávali na Pána, čiže nechceli niečo získať pre seba, len zdediť to, čo im Pán Boh sľúbil.
Vdova, ktorá bola dlžná (2. Kráľov 4,1-7), sa obrátila k prorokovi Elizeovi, aby jej pomohol, pretože jej muž, ktorý bol prorocký učeník, zomrel a ona so vojimi dvoma synmi zostala sama. Prichádza k nej veriteľ, ktorý chce jej deti vziať za otrokov. Pán učiní zázrak s malou nádobou oleja, jediným čo má doma. To, čoho je málo, sa v Pánovej ruke stane dostatočné.
Jošeba (2. Kráľov 11, 1-3), bola manželkou kňaza Jojádu. V krajine vládne Atalja, ktorá dá vyhubiť všetko kráľovo potomstvo a samovoľne prevezme vládu. Ale Jošeba, dcéra kráľa vzala Joáša, uniesla ho spomedzi kráľovských synov. Šesť rokov ho ukrývala v Hospodinovom dome, aby sa potom mohol stať kráľom. Táto žena bola nástrojom v božích rukách, keďže takto sa neprerušila línia vlády kráľa Dávida. Skrze Pána spozná zmysel svojej situácie, Pán jej dodá odvahu, a On ochraňuje a skrýva nielen dieťa, ale aj celú rodinu pred očami Atalje. Aj my môžeme byť nástrojom v Pánových rukách, ak sa na Neho sústredíme, dávame pozor.
V podobenstve o vytrvalej vdove (Lukáš 18,1-8) hraje dôležitú úlohu modlitba. Varuje nás a vzbudzuje pozornosť, aby sme sa zamysleli, aké sú naše modlitby. V mnohých veciach vieme byť vytrvalí, ale na koľko sú vytrvalé naše modlitby? Samozrejme nedokážeme takto Pána k niečomu prinútiť, alebo Ho o hocičom presvedčiť. Neznamená to, rozbijeme dvere, ktoré Pán pred nami zatvoril. Cieľom modlitby je spoločenstvo s Pánom, aby sme sa v Ňom posilnili, a touto cestou Ho aj lepšie spoznali. Ale aj nám dodáva odvahu, aby sme sa s dôverou a vytrvalo modlili za tých, ktorí sú ešte vzdialení od Pána.
„Aj v smiechu môže srdce zabolieť…” (Príslovia 14, 13). Na príklade života Abraháma a jeho rodiny sme mohli vidieť, aký je rozdiel medzi smiechom a smiechom. Môžeme sa smiať, keď o niečom pochybujeme, alebo sme práve šťastní, pretože sme prežili Pánovu pomoc, ale môže nás aj iritovať niekoho smiech, lebo nám pripomína práve naše hriechy. Smiech môže byť maskou, za ktorú je ľahké schovať sa, jeho základom môžu byť aj očakávania druhých, teda nutkanie niekomu vyhovieť, ale keď je takým nástrojom, ktorý pred Pánom nie je milý, stávame sa falošnými, a to je veru odpudzujúce. Ozajstná radosť pramení v Pánovi a tú môžeme smelo vyjadriť, dať najavo pred druhými, úprimne ju prežívať. Toto najviac potrebujeme, keďže v tomto prípade je to svedectvo, ktoré poukazuje na Pána.
„Pán na mňa milostivo vzhliadol” (na základe Lukáš 1.). Alžbeta je neplodná a musí žiť s tým, že ju ľudia zato odsudzujú. So svojim mužom, Zachariášom boli nadarmo spravodliví pred Pánom, slúžili Mu, napriek tomu v ich živote niečo chýbalo. Nemajú deti. Poslušnosť Pánovi neznamená to, že sa všetko bude dariť tak, ako by sme chceli. Aj Božie dieťa môže prežívať, že mu niečo chýba, a to nie je ľahké zažiť ani v manželstve. Je veľmi dôležité, aby sme nedostatok prežívali s Pánom. Pán vzhliadol na Alžbetu a vo vysokom veku dostali dieťa, pretože takto to bolo v Božom pláne. Pán na nás vždy vzhliadne, to je jeho milosť. Ale to neznamená, že nás vždy oslobodí od situácie, v ktorej sme, trpíme niečím a dá nám zažiť zmenu. Niekedy nás oslobodí tak, že budeme vedieť prijať situáciu, hoci aj nedostatky ktoré máme a napriek tomu sa budeme vedieť tešiť, uspokojiť sa v Pánovi a ďakovať Mu, prijať Jeho plán a žiť pre Jeho slávu.
Ponaučenia z príbehov sme si ešte viac prehĺbili vrámci skupinových a spoločných diskusií. Na podujatí sa nás zúčastnilo približne 25, slobodné, vydaté a mamičky, ktoré tu boli spolu so svojimi deťmi. Dúfame, že sústredenie pre nás všetkých znamenalo duchovné posilnenie, a že Pán bude aj naďalej pôsobiť v našich životoch, aby sme ako ženy v úlohách, ktoré nám zveril, vedeli slúžiť Jemu a žiť na Jeho slávu.