Denný Tábor Emmaus v Bátke, Bátka, 1-4. júla 2019
Som vďačná zato, že sa z Božej milosti aj tento rok mohol uskutočniť v Bátke 1-4. júla 2019 Denný Tábor, kde sme mohli odovzdať Božie Slovo 33 deťom. Počas dopoludňajších biblických príbehov sme sa mohli naučiť, že stvorený svet poslúcha svojho Stvoriteľa. Bolo dôležité vidieť, že aj neživá príroda, aj zvieratá a rastliny, ešte aj prírodné javy poslúchajú Pána Boha, pričom človek kvôli svojej hriešnej povahe sa spolieha na svoj rozum a vôľu a tak prináša problémy na seba aj na stvorený svet. Ale Boh nám z milosti pripravil riešenie, a ak budeme plniť Jeho vôľu, bude náš život požehnaný a budeme požehnaním pre naše okolie. Prvý deň sme počuli o tom, ako Boh použil vodu, aby ukázal svoju veľkú moc. V živote tých, ktorí mu dôverovali, bola voda záchranou, ako Noe a jeho rodina a aj v živote Mojžiša. Pre tých, ktorí neverili Bohu a nebrali vážne jeho upozornenie, bola voda cestou skazy. Mohli sme sa z toho poučiť, že Boh sa aj o nás s láskou stará, pozná nás a má s každým svoje plány. Druhý deň sme počuli príbeh Daniela, ktorého hodili do jamy s levmi preto, lebo bol verný Pánovi a to bolo pre neho najdôležitejšie. Pán ho neopustil, ale zavrel levom tlamy, aby nemohli Danielovi ublížiť. Môžeme sa poučiť z Danielovho príkladu, pre ktorého bol Pán na 1. mieste v jeho živote, a aj napriek nebezpečenstvu pokračoval v modlitbách, pretože každodenný vzťah s Pánom bol pre neho najdôležitejší. Pán Boh aj nás volá a chce aby sme mali s ním každodenný vzťah vo forme modlitby a čítania Svätého Písma. V stredu sme sa učili o tom, ako sa Pán postaral o proroka Eliáša v období sucha, keď ho najprv priviedol k potoku Kerit, kde mu na Pánov príkaz havrany nosili trikrát do dňa chlieb a mäso, potom bol v dome vdovy zo Sarepty, kde bola žena ochotná vypočuť si od Eliáša Božie Slovo, verila v Boha a poslúchala Jeho príkazy. Takto zažili, že hŕstka múky a málo oleja na dne nádoby sa neminuli až dovtedy, keď Boh dal znova dážď po troch rokoch sucha. Keď sa sústredíme na Pána a poslúchame ho, aj my môžeme zažiť, že sa o nás stará. Vo štvrtok sme znova počuli o Mojžišovi a Izraelskom národe, teraz až v posledných rokoch putovania v púšti, keď boli izraelci netrpezliví a vzbúrili sa proti Pánu Bohu. On ich zato potrestal jedovatými hadmi. Mnohí umreli kvôli uštipnutiu týchto hadov, ale Mojžiš sa modlil za svoj ľud a Boh mu povedal, aby urobil medeného hada a pripevnil ho na drevený kríž. Ten, koho uštipne had a s vierou sa pozrie na medeného hada, ostane nažive. Túto udalosť pripomína po mnohých rokoch Pán Ježiš Nikodémovi, keď mu hovoril o tom, že aj Syn človeka takisto musí byť pozdvihnutý na kríž, aby ten, kto sa na Neho s vierou pozrie, mal večný život. Pán Boh nás aj dnes volá, aby sme hľadeli na Pána Ježiša na golgotskom kríži, kde zomrel aj za naše hriechy. Ten, kto na Neho pozerá s vierou, vyzná mu svoje hriechy a pustí ho do svojho srdca a života, bude mať večný život v nebi. Popri biblických príbehoch sme každý deň veľa spievali, a v skupinách podľa vekových kategórií sme sa rozprávali s deťmi o tom, ako môžeme ponaučenia z príbehov preniesť do každodenného života. Okrem toho sme poobede mali tvorivé dielne a deťom ostal čas aj na spoločné hry. Moju správu končím jednou piesňou, ktorú sme sa naučili tento rok a povzbudzuje nás k tomu, že môžeme vždy dôverovať v Pána Ježiša, v hocijakých podmienkach.
Tam, kde je Ježiš, som v bezpečí,
Všade, kde je On, stratia sa problémy.
Hocikde kde nie je Ježiš, nie je radosť ani svetlo,
Všade, kde je On, ja som šťastný.
Tam, kde je Ježiš, všade, všade,
tam, kde je Ježiš, slnko žiarivo svieti.
Tam, kde je Ježiš, nebudeš sám,
Aj keď ťa každý opustí, Ježiš ostane verný.
Aj keby si žil na samote, na opustenom mieste,
Tam, kde je Ježiš, nemusíš sa báť.
Tam, kde je Ježiš, všade, všade,
tam, kde je Ježiš, slnko žiarivo svieti.
Tam, kde je Ježiš, spokojne sladko spím,
Hoci vonku zúri divoká búrka, buráca nebezpečne,
lebo viem, že Jeho verná ruka je istá ochrana,
tam, kde je Ježiš, tam je môj domov.
Tam, kde je Ježiš, všade, všade,
tam, kde je Ježiš, slnko žiarivo svieti.
Tóbi Patrícia, dobrovoľníčka Emmaus