Denný tábor v Bátke, 7-11.08. 2023.

Vďaka Pánovi, v auguste sa znova mohol uskutočniť Denný tábor v Bátke, ktorý zorganizovalo občianske združenie Emmaus, kde sa spoločne sústredilo na Božie Slovo 14 detí a 6 spolupracovníkov. Počas piatich dní sme sa oboznámili so štyrmi podobenstvami Pána Ježiša.

            V pondelok doobeda sme sa na základe podobenstva o rozsievačovi naučili, že zrno v tomto príbehu znamená Božie Slovo a pôda naše srdce. Počuli sme, že naše srdce nebude dobrou pôdou samo od seba, ale len keď budeme prosiť Pána Ježiša o pomoc a každý deň Ho budeme poslušne nasledovať.  

            Ďalší deň sme sa z príbehu o milosrdnom samaritánovi dozvedeli, že k poslušnosti Pánovi patrí aj to, že milujeme svojich blížnych, teda toho, kto práve potrebuje našu pomoc, nezáleží na tom, či je to náš priateľ, alebo či sa nám vie odvďačiť. Sami od seba toto nedokážeme, ale keď budeme prosiť Pána Ježiša, On nám pomôže, veď On je ten, kto bol najprv milosrdný k nám, hriešnikom a zomrel za nás.

            V stredu nám podobenstvo o stratenej ovečke pomohlo prísť nato, že my sme tie ovečky, ktoré sa kvôli svojim hriechom stratili svojmu vernému Pastierovi, Pánovi Ježišovi. Ale nemusíme byť naveky stratení, pretože Pán Ježiš nás hľadá, ako nám to dokázal na Golgotskom kríži. Nato, aby nás našiel, musíme k Nemu volať a poprosiť Ho, aby nám odpustil naše hriechy a to, že sme Ho opustili.

            Posledné dve dopoludnia sme spoznali Pána Boha na základe príbehu Márnotratného syna, ako nebeského Otca, ktorý na nás čaká, čaká že si uvedomíme svoje hriechy a oľutujeme ich, a tak sa k Nemu vrátime, pretože On nás chce prijať späť, tak nás miluje. Počuli sme, že v príbehu nebolo dôležité, ktorý syn bol fyzicky dokonca so svojim otcom, ale ktorý z nich mal s Otcom osobný vzťah. Aj v našom živote je dôležité, či sme sa už vrátili k Pánovi s ľútosťou nad našimi hriechmi a poprosili sme Ho, aby nás prijal späť.

            Nato, aby deti lepšie pochopili biblické príbehy, slúžili diskusie v menších skupinkách a piesne, ktoré sa hodili k podobenstvám, ktoré sa deti s radosťou naučili a spievali.  

            Popoludní deti s pomocou tamojších pedagógov pripravovali rôzne predmety pripomínajúce príbehy, rôznymi technikami, napríklad plstené zrnká či ovečky z plastelíny z múky a soli.

            V utorok poobede sme boli na malom výlete v Radnovciach, kde sme si pozreli pamätnú izbu Lajosa Pósa a reformovaný kostol, v ktorom sme si spoločne zaspievali jednu z jeho piesní – Môj Boh, ktorý býva v Nebi.

            Vo voľnom čase samozrejme nechýbal ani šport. Videli sme radostné futbalové zápasy a rôzne loptové hry.

            Dúfam, že otvorenosť detí voči Pánu Bohu sa nezmení, a všetci si uvedomia, že aj oni sú stratené ovečky, a posledný odstavec nasledujúcej piesne sa vzťahuje na nich.

Počuj, poznám jednu ovečku,

Nerada poslúcha,

Utiekla od svojho Pastiera,

Dostala sa na zlé cesty.

Počuj, počuj, počuj, ovečka som ja,

Počuj, počuj, počuj, ovečka som ja,

Ale Ježiš ma našiel a neopustil ma.

Počuj, poznám jednu ovečku,

Medzi tŕňmi a kríkmi sa potĺka,

Potkýna sa tu aj tam,

Jaj, ako veľmi sa zranila.

Počuj, počuj, počuj, ovečka som ja,

Počuj, počuj, počuj, ovečka som ja,

Ale Ježiš ma vzal na ruky a uzdravil.

Pozri, ovečka som ja,

Už chcem poslúchať,

Neopustím svojho Pastiera,

Kráčam s Ním na dobrej ceste.

Pozri, pozri, pozri, ovečka som ja,

Pozri, pozri, pozri, ovečka som ja,

Dobrý Spasiteľ, som tvoja, som tvoja.

Sebők Salome, spolupracovníčka Emmaus