Jarný tábor Emmaus, Jelka, 24-28. februára 2025
"Mojím srdcom prúdi záplava radosti a vďačnosti. Ježiš ma ľúbi, jeho Duch ma vedie cez všetky ťažkosti."
Táto milá detská pieseň mohla byť hymnou tábora, veď túto si deti obľúbili najviac.
Počas jarných prázdnin sa v Misijnom Centre Betlehem zišlo 60 osôb. Tábor sa začal v pondelok večer spoločnou večerou, v krátkosti sme sa predstavili a vypočuli sme si úvodné stíšenie. V stíšení sme počuli príbeh Márie a Marty, ktorý poukázal na to, že najdôležitejšie je sústrediť sa na Pána Ježiša, ako to robila aj Mária.
Každé ráno si izboví vedúci pripravili pre svoju izbu krátke stíšenie a modlili sa s deťmi. Potom nasledovali raňajky a krátky voľný čas.
Okolo desiatej sa začal spoločný program, učili sme sa nové piesne, biblický príbeh a biblický verš.
Motto tohtoročného tábora bolo: "Ježiš hovorí: Ja som." Počas týždňa sme sa učili tieto príbehy:
Nasýtenie zástupu (Ján 6, 1-15) / Biblický verš: Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života." (Ján 6, 35)
Uzdravenie slepého od narodenia (Ján 9) / Biblický verš: Ježiš hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“(Ján 8, 12)
Vzkriesenie Lazara (Ján 11, 1-44) / Biblický verš: Ježiš povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť." (Ján 11, 25)
Podobenstvo o svadbe kráľovho Syna (Matúš 22, 1-14) / Biblický verš: Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa." (Ján 14, 6)
Potom sme účastníkov rozdelili do štyroch skupín podľa vekových kategórií. V skupine Mária boli tí najmenší, Lazár prvý stupeň, Marta druhý stupeň a v skupine Filip stredoškoláci a mladí pomocníci.
V skupine sme sa naučili naspamäť biblický verš, zopakovali sme si príbeh a hovorili sme o ponaučeniach, ktoré z neho vyplývajú. Menšie deti si Božie Slovo opakovali hranou formou, pre tých väčších, čo chodia do školy sme pripravili pracovný zošit s rôznymi úlohami, tajničkami a otázkami. Po skupinovom rozhovore nasledoval obed, potom dlhší popoludňajší odpočinok.
Po odpočinku čakalo na deti prekvapenie. V utorok to bola hra so zastávkami v priestoroch tábora. Tri skupiny súťažili v ľahších aj ťažších úlohách, kde išlo o šikovnosť. V stredu sme mali športový deň v telocvični miestnej Základnej školy, kde deti veľmi šikovne splnili úlohy a zúčastnili sa rôznych súťaží, a zároveň sa dobre vyšantili. Vo štvrtok boli tvorivé dielne, deti maľovali, tvorili obrázky s pečiatkami, tanieriky s biblickým veršom, alebo skladali autá z papiera. Zároveň, tí čo chceli, mohli ísť hrať ping-pong alebo stolný futbal.
Po večeri sme počúvali misijný príbeh. Menšie deti spoznali príbeh Orana. Orano bol slepý chlapec, ktorý pochádzal z Alžírska, rodičia ho opustili a dostal sa do sirotinca. Mal ťažké detstvo, zaplietol sa do mnohých problémov, ale nakoniec sa dostal do Francúzska, kde študoval hudbu a tam sa aj usadil. Spoznal Pána Ježiša a jedna veriaca nevidomá žena si ho adoptovala. Neskôr sa oženil a založil si rodinu. Stal sa z neho uznávaný hudobník a prostredníctvom hudby šíril medzi ľuďmi Božie Slovo.
Väčšie deti si vypočuli spracovanie knihy od Williama J. Weatherby: Ohnivé vozy. Z tohto románu sme spoznali príbeh anglického atletického družstva z roku 1924, ktorý sa odohrával v Paríži na olympiáde. Jeden z účastníkov, ktorý bol židovského pôvodu, Harold Abrahams, obetoval všetko preto, aby vo svete plnom predsudkov dokázal, že nie je dôležitý pôvod. Jeho spolu súťažiaci, ktorý pochádzal zo škótskej evanjelickej rodiny, Eric Liddell pokladal za svoju povinnosť, aby rozvíjal talent, ktorý dostal od Boha.
Vo štvrtok večer už nebol misijný príbeh. Vtedy zvykneme mať program Kto čo vie, každý môže ukázať, na čo má talent. Viacerí hrali na hudobný nástroj, spievali, recitovali, kreslili alebo maľovali, boli aj takí, ktorí nás pobavili tancom a kúzlami z kariet. Verím, že popri smiechu a zábave sme zažili krásnych chvíľ.
Podobne ako ráno, aj večer sme ukončili deň modlitbou a rozhovorom na izbe. Rozprávali sme sa aj o misijnom príbehu, ako aj o tom, čo sa deťom v ten deň páčilo.
Každý deň prebiehala súťaž v učení sa Biblických veršov naspamäť, tzv. Hľadanie pokladov. Deti sa mohli naučiť spamäti 3-4 nové biblické verše denne. Popri tom sme viackrát denne kontrolovali a bodovali čistotu a poriadok izieb. Na konci tábora boli tí najlepší odmenení.
V piatok skupinová diskusia prebiehala trochu inak, mali sme zhrnutie celého týždňa. Každý mohol povedať, čo pochopil z biblických príbehov, a každý dostal ako darček jednu záložku s biblickým veršom.
Po obede sme uzatvorili tábor, všetci sa pobalili a vyhodnotili sme všetky súťaže. Výhercovia Hľadania pokladov, účastníci programu Kto čo vie a tí, čo mali najkrajšie izby, dostali diplomy. Tí, čo hľadali poklady, dostali aj knihy, ale nikto neodišiel s prázdnymi rukami, pretože všetci dostali nejaké sladkosti.
Ale najdôležitejšie, čo sme dostali na cestu, bolo Božie Slovo. Záverečné stíšenie bolo o Dobrom Pastierovi.
Ježiš povedal: "Ja som dobrý pastier". Deti sme uistili v tom, že Ježiš ich miluje a ochraňuje a že za ne dal svoj život. Zároveň sme aj my dospelí zverili deti Jemu, Dobrému Pastierovi, aby ich viedol a podporoval v ich domovoch.
Veríme, že deti a mladí ľudia sa cítili dobre, zažili mnoho požehnania a v srdci si zachovajú Božie Slovo, ktoré tu počuli.
Veľmi srdečne každého očakávame na nasledujúce podujatie. Boh s nami, dovidenia!
Nóra G. (spolupracovníčka Emmaus)