Jednodňové sústredenie pre spolupracovníkov Emmaus, Jelka, 26. júna 2021

S radosťou dávame vďaku Pánovi zato, že po dlhom čase nám nakoniec znova dal príležitosť, byť spolu pri Jeho Slove. Všetci sme už veľmi túžili po spoločenstve s bratmi a sestrami. Aj keď len na jeden deň, ale zasa sme sa mohli osobne stretnúť a spoločne sa stíšiť a sústrediť na Slovo Pána. Obdobie, ktoré máme za sebou, nikoho nenechalo bez poznačenia. Všetci sme niesli bremená, tak fyzicky, ako aj duševne. Práve preto pre nás znamenalo duchovné obnovenie, že sme mohli byť v blízkosti Pána a pri Jeho Slove sme sa mohli aj navzájom posilniť.

Na tomto podujatí mali deti možnosť zvlášť sa zaoberať s Božím Slovom spoločne s inými deťmi. Počúvali biblický príbeh o tom, ako Pán Ježiš uzdravil chromého človeka (Marek. 2, 1-12). Jeho štyria priatelia ho nemohli dostať do domu, kde bol Pán Ježiš, lebo tam boli zástupy ľudí, preto otvorili strechu a cez otvor ho spustili dolu. Rozprávali sme sa aj o ponaučeniach z tohoto príbehu, o kamarátstve a o tom, že Pán Ježiš má moc nad všetkým, nad chorobami , ale ešte dôležitejšie je, že nám môže odpustiť naše hriechy. Samozrejme pre deti sme pripravili aj veľa piesní, hier a zábavy. Dospelí sa zatiaľ tiež stíšili pred Pánom na základe iného príbehu. Tak ako v poslednom období náš život ničili búrky, tak sa dostali do nebezpečenstva aj učeníci, na jazere Genezaret, keď sa dostali do búrky, zatiaľ čo Pán Ježiš spal v lodi. Urobili všetko, čo bolo v ich silách, podľa ich vedomostí, ale nepomohlo im to. Nakoniec zobudili Pána Ježiša, aby im pomohol. Pravdepodobne od Neho čakali, aby aj On chytil laná, posilnil stožiar, pomohol vyčerpať vodu z lode. Ale Pán Ježiš sa postavil, a dôrazne prikázal búrke, a ihneď bolo ticho. Učeníci boli zdesení, pýtali sa jeden druhého: „Kto je to, že rozkazuje vetru a vode a oni ho poslúchajú?” (Luk. 8, 22-25) Žiaľ, veľakrát sa aj my obrátime na Pána Ježiša až nakoniec ako poslednú možnosť. Čakáme od Neho len ľudskú pomoc, ale v skutočnosti nerátame s Jeho všemohúcnosťou. Hoci učeníci odchádzali v bezvetrí a búrka prišla zrazu, ale Pán Ježiš bol tam s nimi aj počas búrky. Aj nám to sľubuje, a z toho môžeme čerpať silu a povzbudenie. Musíme správne vedieť, že nám nesľúbil, že nás ušetrí od búrok, ale že s nami bude aj počas nich. Ako aj, keď dovolil búrku v našom živote, tak s ňou má plány a ciele. Tak ako aj učeníci ho omnoho lepšie spoznali počas búrky a po nej, aj my môžeme zažiť počas ťažkostí viac, ako medzi ideálnymi podmienkami. Počas búrky sa nám znova predstaví, môžeme Ho vidieť v inom svetle. Učeníci zažili, že Pán Ježiš rozkazuje vetru a vode, je Pánom aj nad búrkami. Pán Ježiš sa ani dodnes nezmenil, je Pánom aj nad búrkami v našom živote. Smelo zverme svoj život na Neho!

Bolo dobré celý deň stráviť spolu, rozprávať sa. Veríme, že všetci sme sa posilnili vo viere, išli sme domov duchovne bohatší a už teraz očakávame najbližšie podujatie. Modlíme sa, aby sa nad nami Pán zľutoval a dal nám možnosť, aby sme sa teraz už častejšie mohli stretnúť a byť spolu pri Jeho Slove. Dôverujeme Mu, že On vie najlepšie, čo potrebujeme.