Víkendové sústredenie Emmaus, Jelka, 18-20. septembra 2020
Sme vďační Pánovi za každé jedno podujatie, ktoré nám umožnil zorganizovať. Hoci nás bolo málo, ale boli sme spolu ako rodina, ako bratia a sestry v blízkosti Pána Ježiša, priali sme si, aby sme rástli vo viere, a prehĺbili sme si vzťah s Pánom.
Všetky tri prednášky sme si vypočuli pomocou techniky, cez internet, od duchovného pastiera Cseri Kálmána. Názov večernej prednášky: Pravidelne sa stravuj! Dostali sme upozornenia, aké je potrebné pre náš vzťah s Pánom, aby sme pravidelne čítali Božie Slovo, a nielen čítali ho, ale sa aj vážne venovali jeho štúdiu. Naša duša potrebuje Slovo ako potravu, ktorá sa môže dostať do nášho tela a do nášho života, ak jej venujeme dosť času, venujeme sa jej náročne, dobre ju „pohryzieme a strávime”. Samozrejme, Podľa Slova, ktorému sme porozumeli, musíme aj konať, a nesmieme prijať hocijakú stravu, iba čisté Slovo, také učenie, ktoré sa zhoduje so Svätým Písmom.
V sobotu doobeda sme počuli o Kristových vojakoch. Učeník Pána Ježiša musí byť aj vojakom. Ten, kto ho verne nasleduje, nemá ľahký život, ale stojí to zato. Je málo takých ľudí, ktorí naozaj venujú celý svoj život Jemu, a sú ochotní urobiť hocičo pre svojho Spasiteľa. Pán Ježiš nás povolal nato, aby sme zachránili ľudí z hriechu a smrti na večný život. V tomto by nás chcel používať. Je pre nás dôležité zachraňovať druhých, snažíme sa o to? Veľakrát sa bojíme sami o seba, alebo je prekážkou naša pohodlnosť. Keď Pán Ježiš nie je u nás na prvom mieste, ak nevidíme, ako sa pre nás obetoval, tak nevieme zasvätiť svoj život Jemu. Ale keď hľadíme na Neho, a nespúšťame z Neho náš pohľad, tak sa budeme čoraz viac pútať k Nemu, a bude pre nás dôležité zachrániť ľudí okolo nás.
Počas spoločného popoludnia sme sa spolu zamysleli nad jedným biblickým príbehom, Uzdravenie desiatich malomocných (Lk. 17, 11- 19). Každý sa podelil s ponaučeniami, ktoré pochopil, čo bolo pre neho dôležité z tohoto príbehu. Bolo dobré vedieť, že pre uzdraveného bola dôležitá aj vďaka, nielen kričal o pomoc, ale keď sa uzdravil, nahlas a verejne chválil Pána. Ani my by sme nemali zabudnúť na vďaku a smelo sa podeliť s inými o to, čo pre mňa urobil Pán Ježiš, ako som ho spoznal v mojom živote.
Večer sme počuli ešte jednu časť z prednášok: V Božích rukách. V príbehu Daniela sme mohli vidieť, čo to znamená, keď nás Boh vezme do svojich rúk. Daniel a jeho priatelia sa rozhodli, že ostanú verní svojmu Pánovi, a Pán ich zato požehnal. V cudzej krajine v zajatí Daniel nemal žiadne vplyvné známosti, mal jediný dôležitý vzťah, ktorý stále upevňoval, vzťah s Pánom Bohom. Preto vedel verne a čestne vykonávať svoju prácu, a Pán ho zato povýšil. Nie on sám sa tam tlačil, na úkor iných sa dostal do vyššej pozície, ale Pán ho povýšil. A Pán ho neopustil ani v hĺbkach, lebo Jeho ruka dočiahne aj do jamy levov a dokáže udržať zavreté ich tlamy, keď sa Danielovi nepriatelia spojili proti nemu.
Počas dňa sme mali možnosť porozprávať sa spolu alebo medzi štyrmi očami o tom, čo sme počuli, aby sme ešte lepšie pochopili, to čo bolo dôležité. Dúfame, že Pán nám skrze jeho Ducha Svätého pomôže tieto dôležité ponaučenia preniesť do každodenného života, aby sa z toho čo najviac stalo v našom živote skutočnosťou.